Tá ktorú nikto nemá rád

Áno presne tá šéfka, ktorú nechceš stretnúť vo svojej práci, no zároveň túto šéfku by si chcela mať v práci. "Pozor na ňu , už ide , máj pripravené papiere" Hovorili keď som nastúpila do tlačiarne kníh, môjho vysnívaného zamestnania. Musela som.Chcela som.Kto by chcel byť v byte , v tom v ktorom deň pred svadbou spal môj milý so sestrou. Takže áno. Zmena miesta a zmena mesta, v ktorom to všetko začalo a aj skončilo. Bola som veľmi rada že mi môj brat našiel túto prácu. Som tu šťastná a knihy sú moja vášeň. Knihy s nádychom erotiky a ľahkej sexuálnej túžby."Milujem" a kto by nie, keď popri čítaní moje myšlienky zablúdia tak hlboko a moje ruky zas tam kde kedysi môj môj bývalí. Bola sobota večer, a ja som v kancelárii dokončovala posledné úpravy pred tlačou nového románu od tej slávnej spisovateľky ktorej patrilo aj toto vydavateľstvo. Bola som už skoro v polovici čítania a úprav keď som sa pristihla ako moja ruka hladila koliesko na myške , akoby to bol klitoris. Zastavila som a poobzerala či má náhodou niekto nevidí. Bola som sama. chvalabohu.Myslela som si. V kancelárii áno , ale v budove nie. Linda presne tá pred ktorou ma vystrihali sledovala kamery z jej kancelárie, kvôli včerajšej nehode na parkovisku a vedela si pozrieť aj aktuálne dianie v miestnosti. Čo som samozrejme nevedela, lebo keby áno nerobili by moje ruky to čo robili. Stlacali, ak nie až drvili moje bradavky ktoré boli stoporené z čítania tej knihy. Nevnímala som ani čas ani miesto a úplne som zabudla že som v práci. Spod rozopnutej blúzky moja ruka zišla medzi nohy a rozopla zips na mojej krátkej čiernej sukni od "neho". "Ach Bože áno", vykríkla som čo ma prebralo zo vzrušenia a to v dosť dobrej chvíli lebo som začula kroky. "Haló" , "Haló" zakričala som. Sama v takej veľkej budove. Co som čakala že sa mi zlodej či násilník ozdravný?.Áno.Odzdravil.Ale ona. "Krásny večer", pozdravila. Prepáčte že som Vás vyľakala. Ešte ste tu a sama? "Prepáčte Pani vedúca trošku som zdržala pri práci" , vyšlo z mojich úst, tak ako z mojej vagíny stekala moja túžba po kolene. Všimla si to. A jej oči ma vyzliekli a keď sa nám pohľady stretli vedeli sme obe prečo som sa zdržala. Vidím že sa Ti moja kniha páči. Už si ju prečítala? Chcem vedieť ako to skončí? Nebola to ani sekunda čo miesto mojej odpovede som na perách mala jej jazyk. A, a, a, áno zahapkala som a vtedy som už mala jej ústa prisaté na mojich bradavkách. Nohavičky spadli samé ako by ich ani nič nedržalo a v tom som ucitila v "nej" ona jej prsty. "Prepáč, nespýtala som sa či môžem. " Samozrejme ano, prečo sa pýtaš mi šlo v hlave a už som sedela na stole a jej tvár bol mala pretlačenú medzi nohami. Takto rýchlo a zároveň jemne mi to ešte nikto neurobil. Ďakujem. Takto mi dej knihy ešte nikto neopisal. Mám ich ešte viac ako by si chcela niekedy " čítať" zas. Zavrela som počítač, zapla suknu a spolu sme odkráčali dlhou chodbou preč z kancelárie. Aj zajtra je deň a môžeš to dokončiť. Rada pomôžem, odvetila.Myslim že to nie je až taká zla šéfka.